Agra poisťovňa robí prvú bilanciu: Rekordný rok – nepriaznivé počasie výrazne poškodzuje poľnohospodársky sektor

Rekordy sa v dôsledku globálneho otepľovania stávajú smutnou realitou: tohtoročné škody v slovenskom poľnohospodárstve sa blížia k 80 miliónom eur.

Veda potvrdzuje, že prejavy nepriaznivého počasia sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Napríklad rok 2023 bol na Slovensku druhým najteplejším rokom od roku 1981, pričom zimné mesiace od novembra do januára boli nadpriemerne daždivé. Tento rok – čo sa týka rekordov – nie je žiadnou výnimkou: február 2024 bol najteplejší v histórii slovenských meraní. Teda je neustále teplejšie, nášledkom čoho je aj aktuálna vegetácia v priemere o 14 dní posunutá vopred. Avšak vďaka nízkym teplotám v polovici apríla zažilo ovocinárstvo a vinohradníctvo zase mrazivé časy. Dôsledky sú katastrofálne a postihujú predovšetkým práve poľnohospodárstvo, ktoré má svoju fabriku priamo pod holým nebom: „Mráz, krupobitie, víchrica a záplavy spôsobili tento rok v slovenskom poľnohospodárstve celkové škody vo výške 80 miliónov eur“ bilancuje rok 2024 Ing. Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne, špecializovanej na poistenie poľnohospodárskej produkcie na Slovensku a dodáva: „Extrémne prejavy počasia už v budúcnosti nebudú žiadnou výnimkou, ale stanú sa štandardom. To znamená, že poľnohospodársku prvovýrobu bude potrebné aj naďalej poisťovať s podporou verejného sektora v rámci dotácií na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe z dieľne MPSR.“

2024: Od mrazov cez ľadovce a víchrice až po záplavy

Prvý polrok bol pre slovenské poľnohospodárstvo veľkou výzvou: po predčasnom začiatku vegetácie kvôli výnimočne teplému februáru nasledovali mrazivé noci. Následkom nízkych teplôt došlo k vážnemu poškodeniu úrody ovocia a viniča mrazom.

Týždne nepriaznivého počasia v máji aj v júni viedli k veľkým škodám spôsobeným krupobitím a víchricami v celej krajine. Najmä na juhu Slovenska možno v niektorých prípadoch očakávať až totálne škody, pretože ľadovec zničil úrodu krátko pred zberom. „Aj keď sucho tento rok našťastie nebolo – zatiaľ – problémom, je vidieť rôznorodosť rizík, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Môžeme len dúfať v priaznivejšie počasie pri zbere jesenných plodín“ hovorí Bán.

Katarína Drdolová, Ing. Dalibor Bán, Mgr. Jaroslava Slavková

Katarína Drdolová, Ing. Dalibor Bán, Mgr. Jaroslava Slavková

Mgr. Jaroslava Slavková, SHMÚ: Výskum klímy predpovedá búrlivé časy

SHMÚ zhromažďuje vedecké poznatky a poskytuje odpovede na hlavné klimatické výzvy. Odborníci zo SHMÚ sa zhodujú: „Rok 2023 bol s teplotou 14.98 °C globálne najteplejší aspoň od roku 1850 (od kedy je relatívne dobré pokrytie našej Zeme pozemnými meraniami). Posledných 9 rokov, od roku 2014 do roku 2023 je zároveň aj najteplejších 9 rokov, čo sa týka globálnej teploty podľa meraní za posledných vyše 170 rokov. Oproti predindustriálnej dobe vzrástla globálna teplota o 1,1°C. Európa sa otepľuje približne 2x rýchlejšie ako zvyšok planéty. Polárne oblasti na severnej pologuli sa však otepľujú ešte výraznejšie, až 2- až 3-násobne rýchlejším tempom.

Príčinou tejto zmeny je najmä zvýšené uvoľňovanie antropogénnych skleníkových plynov do atmosféry.

Marhule ľadovec

Marhule ľadovec

Na Slovensku sa od roku 1881 zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1.8 až 2.0°C (0.15°C/10 rokov). Nárast teploty je však v posledných 40 rokoch strmší než na začiatku tohto obdobia. 10 najteplejších rokov v histórii pozorovania teploty na Slovensku sa vyskytlo od roku 2000. Vzrastá tiež frekvencia, dĺžka a intenzita vĺn horúčav, ktoré v budúcnosti môžu začínať už na konci mája a zároveň sa môžu vyskytovať aj do polovice septembra.

Zmeny ročného úhrnu zrážok na Slovensku nie sú výrazné. Avšak niektoré analýzy poukazujú na pokles zrážok v zime, no aj v apríli (a prípadne v máji), kedy nedostatok vody v pôde môže byť limitujúcim faktorom pre jarný rast rastlín. Nárast úhrnu zrážok je pozorovaný v júli. Zvýšené úhrny zrážok v júli môžeme vysvetliť rastúcim podielom búrkových zrážok na celkovom úhrne letných zrážok. Sledujeme tiež nárast počtu dní s extrémnymi dennými úhrnmi zrážok (viac než 100 mm denne) ako aj nárast počtu niekoľkodňových období so silným dažďom.

V súvislosti s očakávanými intenzívnejšími letnými zrážkami a búrkami v budúcnosti treba počítať aj s častejším výskytom sprievodných javov búrok a to napr. krúp s priemerom 2-5 cm, bleskov, či nárazov vetra s rýchlosťou >25 m/s.“ hovorí Mgr. Jaroslava Slavková, meteorológ a klimatológ – špecialista SHMÚ.

Katarína Drdolová, predseda predstavenstva, Poľnohospodárske družstvo Očová: Poistenie je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie istoty a existencie

„Ak sa pozrieme na vývoj počasia, často len zopár dní rozhodne o tom, či dôjde k úplným stratám alebo spoľahlivým výnosom. Musíme mať stále na pamäti: Žiadny výnos znamená žiadnu úrodu, žiadny príjem. My sme však výrobcovia potravín. Dobrá úroda s uspokojivými cenami je pre nás poľnohospodárov rozhodujúca, aby sme mali perspektívu do budúcnosti. Som rada, že máme po svojom boku silného partnera v podobe Agra poisťovne. Ochrana proti spomínaným rizikám je nevyhnutná pre každý poľnohospodársky podnik. Pri tejto príležitosti by som rada spomenula aj kvalitu hodnotenia škôd vďaka skúseným kolegom a samozrejme aj rýchlu výplatu odškodnenia.“

Sója ľadovec

Sója ľadovec

Podpora platieb poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe: Slovensko nasleduje madzinárodný trend

Štát v roku 2019 prijal systémové rozhodnutie v správnom čase. Poistenie poľnohospodárskych plodín je podporované 40 až 50 percentami, čím sa pre poľnohospodárov sprístupnia poistné služby. Zároveň sa tým zvýši stabilita v poľnohospodárskej prvovýrobe, čo priamo súvisí s produkciou domácich potravín. Dotáciou poistného sa podporujú nielen poľnohospodári, ale dochádza aj k efektívnejšiemu nástroju pre riadenie rizík. V prípade živelnej pohromy nemusí MPSR hľadať obrovské finančné prostriedky pre vysoké odškodnenia farmárov za jednotlivé živelné katastrofy, tzv. „ad hoc platby“ (napr. v roku 2022 bolo len za sucho vyplatených 50 miliónov eur). Pre porovnanie: alokácia rozpočtu pre podporu platieb poistného je 8 miliónov eur na rok (na všetky poistiteľné riziká spolu).

„Poistné systémy, ktoré sú založené na spolupráci verejného a súkromného sektora, sú nevyhnutné pre zabezpečenie zásobovania obyvateľstva, ako aj na schopnosť konkurencie na medzinárodnej úrovni. Spolupráca medzi poľnohospodárstvom, poisťovníctvom a verejným sektorom je čoraz dôležitejšia vzhľadom na rôznorodosť rizík a zároveň nasleduje medzinárodný trend.“ hovorí Bán o význame dotácií poistného.

Pšenica zaplavenie

Pšenica zaplavenie

Agra poisťovňa: Špecializovaný poľnohospodársky poisťovateľ na Slovensku

Agra poisťovňa je samostatná slovenská pobočka rakúskej poisťovne Österreichische Hagelversicherung, ktorá má viac ako 75-ročné skúsenosti v oblasti poľnohospodárskeho poistenia. Österreichische Hagelversicherung má najkomplexnejšiu paletu produktov, najmodernejšiu likvidáciu škôd v Európe a okrem domáceho trhu v Rakúsku úspešne pôsobí s vlastnými pobočkami na Slovensku, v Českej republike, v Maďarsku, Slovinsku, Rumunsku a Bulharsku.

 

Kukurica ľadovec

Kukurica ľadovec

V prípade ďalších otázok:

Ing. Dalibor Bán, riaditeľ, +421 904 14 77 59, [email protected], www.agrapoistovna.sk